KYJEV, MOSKVA. Vladimir Putin vedel, že vyhlásením mobilizácie Rusov pobúri. Preto sa tento krok snažil odkladať čo najdlhšie.
Po úspešnej ukrajinskej protiofenzíve na východe krajiny však šéf Kremľa pristúpil k tomuto nepopulárnemu kroku a vo veľkej miere tým vyhovel ruským nacionalistom, ktorí volajú po totálnej vojne so Západom.
Ruskí muži však v reakcii na Putinov prejav nezačali poslušne a hromadne rukovať.
Namiesto toho vykúpili jednosmerné letenky do Turecka. Na hraniciach so susedným Gruzínskom, ktoré Rusi v roku 2008 napadli a odvtedy ho nepretržite okupujú, sa zasa vytvorila dvadsaťkilometrová kolóna áut, bicyklov a peších. Mnohí občania Ruskej federácie zasa dúfali, že nájdu útočisko vo Fínsku.
Európska únia sa teraz snaží nájsť jednotné riešenie, ako sa zachovať k Rusom, ktorí doteraz ticho tolerovali, či dokonca podporovali Putinov režim a pred vojnou utekajú až vo chvíli, keď im hrozí odvedenie priamo na front. Rusko zatiaľ hromadne opúšťajú iba tí, ktorí majú na dočasnú emigráciu prostriedky.
V Kremli sa medzitým pripravujú na anexiu ďalších ukrajinských území, na čo majú Moskve poslúžiť sfalšované referendá.
Aké udalosti priniesol uplynulý týždeň na fronte?
- Putinova mobilizácia má znaky etnických čistiek
- Najsilnejšie protesty sa rozhoreli v Dagestane
- Posledná kvapka, hovoria o mobilizácii Rusi na gruzínskych hraniciach
- Výmena väzňov pobúrila ruských nacionalistov
- Rusko sa chystá anektovať 15 percent Ukrajiny
Putinova mobilizácia má znaky etnických čistiek
Občania Ruska nie sú schopní preniesť svoju podporu vojny do reality, zdôraznil v rozhovore pre SME český publicista Jiří Just, ktorý žije v Moskve 15 rokov.
„Osobitne to platí pre Rusov žijúcich vo väčších mestách, v Moskve, Petrohrade, Jekaterinburgu či vo Vladivostoku. Tí síce z gauča radi sledujú, čo sa deje na Ukrajine, ale aby išli sami bojovať? To v žiadnom prípade.“
