Autor je teológ a spisovateľ
Roky sme čakali na spravodlivosť, na vyšetrenie a odsúdenie vinníkov. Nie iba politických gangstrov, nástenkárov, bielych koňov, ale na vraždy.
Dodnes nepoznáme vrahov alebo vraha Daniela Tupého, nevieme, čo sa stalo s novinárom Paľom Rýpalom, kto bol konečným objednávateľom vraždy Kuciaka a Kušnírovej, nepoznáme mená mafiánskeho vybavovania účtov, ktoré zo Slovenska urobili v 90. rokoch vojnovú zóny, keď vás mohol niekto zastreliť v bratislavskom írskom pube počas maturitnej oslavy, keď vám uniesli frajerku na prostitúciu, keď sa obchodovalo vo všetkých kaviarňach a herniach a po uliciach jazdili géčkove mercedesy z Lamača a ozbrojení muži ako v stredoafrických diamantových diktatúrach, keď vydesení podnikatelia odovzdávali svoje firmy grázlom a grázli chodili na politické oslavy, na Černákove narodeniny a Rytmus a Végh za Černákom teraz, keď sú násilie a teror opäť v úcte a masoví vrahovia sú národnými hrdinami, ako Gotovina v Chorvátsku a Miloševič v Srbsku a naši pologramotní mafiáni s doživotím a vyšším počtom fanúšikov ako Slovan.
Miesto pre ozbrojený zločin
A mali sme políciu aj tajnú službu, vždy postávali v bežeckých teniskách a s banánikmi z Balatonu pred klubmi, striehli na trávu a mikiny, ale nikdy nestáli pred domami politikov s nejasným dokladovaním príjmu, nikdy vo svojich správach nedokázali vzbudiť záujem polície o vyšetrovanie a roky nechávali tento krachujúci štát, podobajúci sa čoraz viac na Somálsko ovládané pirátmi v rukách prvotriednych gangstrov a v rukách politikov, ktorí otvorili stavidlá priepustnosti medzi zločinom a politikou do takej miery, že slovenská politika sa stala po rozpade Československa morálnou hanbou a stelesnením fyzickej nevoľnosti, priestorom, kde v gigantických strapcoch viseli zločinecko-politické pijavice a brali občanom rozpočet na školy a nemocnice, na funkčný štát, na všetko, čo má moderná európska krajina zabezpečiť.
