SME

Historik: Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko

Gustáv Husák je podľa mladého českého historika Michala Macháčka rozporná postava. Pre Slovensko však zohral kľúčovú úlohu, keď v roku 1968 presadil federalizáciu Československa.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/56/5632250/5632250.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Veľký návrat Gustáva Husáka do politiky. Dňa 1. mája 1968 kráča ako novopečený podpredseda vlády v prvomájovom sprievode po boku prezidenta Ludvíka Svobodu a Alexandra Dubčeka. FOTO - ČTK[/content]

Gustáv Husák je podľa mladého českého historika Michala Macháčka rozporná postava. Pre Slovensko však zohral kľúčovú úlohu, keď v roku 1968 presadil federalizáciu Československa. Podľa Macháčka sa Husák tiež zaslúžil o nekrvavý priebeh Nežnej revolúcie v novembri 1989. Nesie však spoluzodpovednosť za smrť ľudí, ktorých bezpečnostné zložky zabili pri potláčaní demonštrácií v auguste 1969.

TEXT: Luboš Palata

Autor je redaktorom MF DNES.

Čoho je symbolom Gustáv Husák pre dnešnú generáciu slovenských sedemdesiatnikov a osemdesiatnikov? Je pre nich Husákova éra zlatou etapou ich životov?

Slovenská spoločnosť Gustáva Husáka nespája len s normalizáciou. Spájajú ho so SNP, s kauzou „buržoázneho nacionalizmu“, keď bol deväť rokov väznený, a s emancipačnými snahami slovenského národa vôbec. Takže to vnímanie je výrazne širšie, než v celej českej spoločnosti.

A čo tá zlatá etapa? Neboli 70. roky obdobím, keď sa Slovensko rozvíjalo najrýchlejšie, prinajmenšom v 20. storočí?

Už o 60. rokoch sa hovorí ako o druhej vlne slovenského národného obrodenia. Husák sám mal už počas SNP predstavu, že Československo bude obnovené na federatívnom základe. Táto vízia sa nakoniec neuskutočnila a znova sa otvorila až v roku 1968. Gustáv Husák je chápaný ako duchovný otec a zakladateľ československej federácie. Významnou úlohou sa pričinil, že Slovensko získalo svoju štátnosť.

Dodnes sa právna kontinuita Slovenskej republiky viaže na zákon o československej federácii z roku 1968 a nie, ako si občas najmä česká spoločnosť predstavuje, že novodobé Slovensko nadväzuje na slovenský štát, Slovenskú republiku, ktorá vznikla v roku 1939. Tak to nie je.

Dá sa povedať, že za Husáka sa vďaka transferu peňazí z českej časti federácie rozvíjalo Slovensko rýchlejšie než dnešné Česko?

Určite, ale bol to už povojnový trend, i keď v tých časoch o doháňaní v pravom zmysle slova sa hovoriť nedá. Táto citlivá otázka zohrala svoju úlohu po Nežnej revolúcii, keď Česi vyčítali Slovákom, že na nich doplácajú. Tak si nemôžeme postaviť otázku. Keď je jeden štát, je v jeho záujme, aby bol rovnomerne silný. Ak sa na to pozrieme z vášho hľadiska, potom je pravda, že v roku 1970 bol hrubý domáci produkt zo 70 percent vytvorený v českých krajinách. A z toho potom vyplýva ono prerozdeľovanie. Okrem toho, otázka vyrovnávania hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Slovenskom a Českom bola zakotvená aj v ústavnom zákone o československej federácii.

Počítal s tým pôvodný projekt federácie z roku 1968?

[content type="citation"]Po česky sa poriadne nenaučil a po slovensky zabudol.[/content]Husák mal v roku 1968 predstavu, že Slovensko by malo fungovať ako samostatnejšia ekonomická jednotka. Už v tých časoch však Česi nastolili otázku – dobre, ak chcete fungovať samostatne, potom za svoje peniaze, čo Husák ironizoval. Už v roku 1969 dochádza v otázke prerozdeľovania finančných prostriedkov k vnútorným sporom medzi českou a slovenskou reprezentáciou. Z toho dôvodu nastáva zmena zákona o federácii, posilňuje sa federatívna vláda, aby významná časť príjmov radšej plynula priamo do federálneho rozpočtu a z neho boli prerozdeľované na Slovensko. Keby zákon o federácii zostal v pôvodnej podobe, tak by to šlo do českého rozpočtu.

Normalizácia bola na Slovensku zásadne odlišná aj v tom, že účasť na Pražskej jari bola postihovaná omnoho miernejšie. Zatiaľ čo v Česku sa chodilo k lopate, na Slovensku za to isté na pozíciu knihovníka. Súhlasíte s týmto pohľadom?

To, čo ste povedali, sa týkalo predovšetkým intelektuálov, napríklad aj historikov. Je pravda, že český aj slovenský prístup bol odlišný, neboli vyhodení, ale mohli zostať v odbore. Tiež to neplatilo všeobecne, máme príklad nedávno zosnulého historika Jozefa Jablonického, ktorý tiež nemohol vykonávať svoje povolanie.

Čo Husák? Nebol on sám jedným z hlavných aktérov Pražskej jari?

Áno, ja by som sa dokonca nebál označiť ho za „muža Pražskej jari“.

Bol Husák v čase Pražskej jari zástancom aj demokratizácie spoločnosti?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3QXZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu