[content type="longread-pos" pos="full"]
Chlapec chcel prekryť tvár svojej exfrajerky, tak som ju prerobil na Che Guevaru,
tvrdí v rozhovore tetovač PAVOL UNDESSER.
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/55/5520970/5520970.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] PAVOL UNDESSER (na fotografii Vladimíra Šimíčka) sa narodil v roku 1978 v Dunajskej Strede, vyučil sa za čalúnnika v Komárne. Vystriedal viacero profesií, od roku 1995 sa venuje tetovaniu, dnes pracuje v tetovacom štúdiu Body Gallery v Bratislave, v komunite ho poznajú pod prezývkou Axli. Medzi jeho hobby patria kreslenie, hudba a psy. [/content]
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
V akom veku sa vám tetovanie začalo pozdávať ako vhodná ozdoba vlastného tela?
Mal som asi 15 rokov, to som sa už pohyboval v komunite rockerov a punkerov. Pozdávalo sa nám to, lebo sme to videli aj na spevákoch a muzikantoch. V tom období ma kamaráti nahovorili na prvé tetovanie, vedeli totiž, že dobre kreslím. Boli to zvláštne časy, keď sa ešte tetovalo tromi ihlami zviazanými dokopy, ktoré sa namáčali do obyčajného čierneho tušu, nemali sme teda k dispozícii žiadne strojčeky ako dnes.
Zrejme ste zachytili hlasy kritikov, ktorí tvrdia, že tetovať či opiercingovať sa dávajú najmä tí, ktorí nevedia zaujať inak. Čo sa vám na tom páči?
Fascinuje ma umelecká stránka, lebo je to veľmi podobné kresleniu, akurát sa to nedeje na papieri, ale na ľudskej koži. Kožu treba nastavovať, držať si ju, prichytávať, a zároveň sa nesmiete pomýliť, keďže tetovanie je v podstate nezmazateľné. Taká práca ma láka, navyše stále pracujem s ľuďmi a nie neživou hmotou.
Máte piercing aj tetovanie. Ako na vás reagujú okoloidúci?
Všelijako. Niektorým sa to páči, iným nie, hoci potetovaných ľudí je tu už oveľa viac ako v minulosti. V istých komunitách sa to rozširuje rýchlejšie, stále sa však nájdu tí, čo k tomu majú odpor.
Nie je problém, že tetovanie človeka limituje v istých profesiách? Predsudkov, že potetovaný je potenciálny kriminálnik a agresor, ktorý môže odradiť klientelu, sa spoločnosť zrejme úplne nezbavila.
Samozrejme, u nás sú s tým spojené rôzne problémy a profesie sú limitované, lebo stále sa na to pozerá ako na čosi neprijateľné. V zahraničí som si však dávno všimol, že je to akceptované, poznám tam dokonca ľudí, čo robia v bankách či lekárňach a tetovanie na viditeľnom mieste nikomu z klientov či zákazníkov neprekáža.
Kto nechce mať problém v práci na Slovensku, rieši to tak, že sa nechá tetovať na miestach, ktoré nevystavuje zákazníkom a nikoho tým nedráždi. Uvidíme, či to bude v istých sférach tabu aj o niekoľko rokov. Identický problém je aj s piercingami – poznám ľudí, ktorí ich štandardne nosia na tvári, v robote si ich však musia vždy zložiť.
[content type="citation"]Zbaviť sa toho laserom je drahé[/content]
Máte na sebe viac tetovaní. Stalo sa vám, že ste niektoré z nich oľutovali?
Ani nie. Mám rád všetky, lebo každé z nich mi pripomína istú etapu môjho života. V podstate je to taký denník. Viaceré sú veľmi staré a v porovnaní s dnešnými technickými možnosťami aj menej kvalitné, nechcem ich však prerábať, lebo k nim mám citový vzťah.
Väčšina si dá zrejme obrázky či ornamenty na pevné a vyšportované mladé telo. Ako to bude vyzerať o desiatky rokov na ochabnutom svalstve a po pribudnutí kilogramov?
Neviem, ako budú vyzerať moje tetovania o 40 či 50 rokov, lebo teraz som relatívne mladý, ale zatiaľ vyzerajú normálne. Osobne si však myslím, že v tom čase už bude potetovaných toľko ľudí, že nik nebude riešiť estetiku vo vyššom veku.
Navyše už zrejme bude k dispozícii technológia, ktorou sa také drobnosti budú dať napraviť tak, aby to nepôsobilo škaredo ani na zvráskavenej koži. Okrem toho tieto veci sú vysoko individuálne – niekto priberá pomalšie, niekto vôbec, mnohí cvičia aj v staršom veku. Riziko vnímam skôr u iných.
Konkrétne?
Ľuďom, ktorí veľa cvičia v posilňovni a do toho sa „sypú“ chemikáliami, čím rýchlo rastú, hrozí, že im koža popraská a tetovanie sa zdeformuje. Najlepšie to vidieť u tých, čo majú vytetované geometrické tvary či ornamenty. Kto však priberá svalovú hmotu prirodzene a postupne, ten sa báť nemusí. Tetovanie totiž rastie spolu s kožou, môže len trochu vyblednúť.
Stále platí, že je veľký problém zbaviť sa trvalého tetovania?
Existuje technológia, ktorou to ide, konkrétne lasery, s ktorými sa pracuje na chirurgiách. Laserové lúče rozpaľujú farbu v pokožke, čím sa rozpadáva, je to však bolestivé a časovo aj finančne náročné.
Záleží tiež na tom, ako je tetovanie staré, čiže aká je silná farba a akú plochu zaberá. Na jednom sedení sa to odstrániť určite nedá, preto je alternatívou aj pretetovanie obrázka na nejaký iný. Prípadov, keď chodia ľudia, že si chcú dať pretetovať obrázky spred 15 či 20 rokov, riešim pomerne veľa.
Má to však aj iné dôvody – vtedajšie technické možnosti boli obmedzené, nehovoriac o tom, že dnešná kvalita farieb je úplne iná a tetujú najmä odborníci, ktorí dodržiavajú hygienické podmienky. Porovnávať čierny tuš z papiernictva spred rokov s dnešnými zdravotne vyhovujúcimi farbami sa vlastne ani nedá.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/55/5520973/5520973.jpeg?rev=2" author=""]Ak je niekto pevne rozhodnutý, že chce mať vytetované meno frajerky či manželky, musí si byť vedomý aj dôsledkov, teda že o pár rokov mu to môže prekážať, lebo novej partnerke sa to nemusí pozdávať.[/content]
[content type="citation"]Rodičia sa inšpirujú deťmi[/content]
Chodí veľa mladých ľudí, ktorí si chcú vytetovať meno partnera či partnerky?
Veľmi veľa, tvoria až 40 a možno aj viac percent z tých, ktorých tetujem. Dávajú si nielen mená partnerov, ale aj detí.
U detí je to v pohode, ale koľkí prídu neskôr s tým, že už majú iného partnera a potrebujú sa zbaviť pôvodného mena?
Minimálne 15 až 20 percent z nich. (smiech)
Nemáte preto tendenciu vyhovoriť im to vopred?
Záleží na nálade, niekedy to neriešim, inokedy áno. Ak je niekto pevne rozhodnutý, že chce mať vytetované meno frajerky či manželky, musí si byť vedomý aj dôsledkov, teda že o pár rokov mu to môže prekážať, lebo novej partnerke sa to nemusí pozdávať.
Pred viac ako 10 rokmi som mal dokonca jeden vtipný prípad, keď za mnou prišiel 18-ročný chalan, že si chce dať vytetovať portrét svojej takmer 40-ročnej a čerstvo rozvedenej partnerky. Vyhováral som mu to, aby sa na to vykašľal, že ten vzťah určite nevydrží, ale nedal si povedať, lebo bol taký zaľúbený, že ma snáď ani nevnímal.
Prišiel neskôr nešťastný?
Asi o rok. Chcel ten portrét nejako prekryť, lebo už boli rozídení, a tak sme z tváre jeho expartnerky spravili Che Guevaru. (smiech)
Prichádzajú len mladí, alebo aj dôchodcovia?
Najstaršia pani, ktorú som tetoval, mala 65 rokov, takí však príliš nechodia, najstarší zvyknú mať okolo päťdesiatky. Prevažujú mladí a ľudia v strednom veku. Bežne sa stáva, že príde syn alebo dcéra a o rok sa prídu tetovať aj ich rodičia.
Rodičia to teda nezakazujú, ale sami sa inšpirujú?
Presne tak. Mal som aj opačný prípad – najskôr prišla mamina a o pár mesiacov sa ukázala aj s dcérou s tým, že aj ona už má 18 rokov, preto niet dôvodu jej v tom brániť.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/55/5520976/5520976.jpeg?rev=2" author=""]Mám skúsenosť, že to, čo si dali ľudia vytetovať pred 15 a viac rokmi kvôli móde,
si dnes chodia prerábať, lebo sa im to prestalo páčiť. [/content]
[content type="citation"]Mladých pod 18 rokov netetujem[/content]
Aké motívy a miesta na tele najviac letia? Kedysi dávno to boli u žien delfíny či ruže na členkoch a lopatkách.
Najviac idú nápisy, ktoré sa tetujú najmä na predlaktia, rebrá a krk. Z motívov sú populárne sovy, hoci presný dôvod nepoznám. Zrejme kvôli tomu, že predstavujú symbol múdrosti. Letia aj stromy, prípadne pierka, ktoré sa rozpadávajú do vtáčikov.
Najviac teda idú motívy inšpirované prírodou. Symboly a ornamenty z minulosti už dnes takmer nik nechce, dokonca ich odmietam robiť a ľuďom ich vyhováram. Ak na tom však trvajú, odporučím im kolegu.
Prečo?
Mám skúsenosť, že to, čo si dali ľudia vytetovať pred 15 a viac rokmi kvôli móde, si dnes chodia prerábať, lebo sa im to prestalo páčiť. Celkovo nie je múdre dať si niečo vytetovať len preto, lebo je to aktuálny trend. Ten totiž obvykle vydrží dva či tri roky a človeka nakoniec prestane baviť.
Mávajú vôbec ľudia jasno v tom, čo si chcú dať vytetovať?
Je to zmiešané, lebo niektorí prídu rovno s konkrétnym obrázkom. Osobne to robím nerád, chýba tomu pridaná hodnota, nosí to už niekto iný. Také prípady preto riešim spôsobom, že navrhnem tie obrázky pomeniť, prekresliť, vylepšiť. Iní prídu s tým, že len povedia, čo chcú a samotnú kresbu nechajú na mne. Urobím im nejaké návrhy a oni sa rozhodnú.
Posledná skupina záujemcov príde a ani netuší, čo by chcela. Vtedy som trochu zarazený, lebo ak nevedia oni, ako to mám vedieť ja? Tetovač však v takom prípade musí zabrať a naviesť dotyčných k tomu, aby si vybrali niečo, s čím sa budú stotožňovať. Našťastie sa to darí, nespomínam si na nikoho, komu by sme nevedeli pomôcť.
Na akých častiach tela končí najviac tetovaní?
Predlaktia, rebrá, hrudníky, krk, chrbát, členky, v podstate celé telo. Ono sa to totiž deje tak, že niekto niekde začne a postupne to tetovanie rozširuje.
Sú vôbec na tele miesta, ktoré sa nesmú tetovať?
Nie. Výnimkou sú miesta s materskými znamienkami, tie sa nesmú tetovať vôbec.
Čo jazvy?
Tie sa dajú, ale musia byť zahojené minimálne rok. Čerstvé jazvy sú vylúčené.
Je veľa takých, čo si nechávajú tetovať intímne miesta?
Ani nie, možno dvaja z desiatich. Ja osobne však tieto práce nerobím. Kedysi som si to zo zvedavosti vyskúšal, ale zdalo sa mi, že sa to nehodí, jednoducho intímne miesta by mali byť skôr tabu. Mnoho tetovačov to síce nerieši, mne sa to však už zdá byť za hranicou.
Majú tetovacie štúdia dosť klientov? Dá sa tým dobre živiť?
Áno, stačí si porovnať, koľko štúdií sme tu mali pred desiatimi rokmi a koľko ich je dnes. Dokonca si myslím, že ešte budú expandovať. Dnešné mladé generácie majú o tetovanie veľký záujem, chodia dokonca už aj 12- či 13-roční. Majú však smolu, lebo kým nemajú 18 rokov, tetovanie im nik normálny neurobí.
Ani so súhlasom rodiča?
Sú takí, čo v tomto prípade prikývnu, ale ja osobne to odmietam. Dieťa jednoducho musí počkať, kým bude mať 18 rokov, lebo až vtedy nesie za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Nechcem, aby niekto ľutoval, že vo veku, keď ešte príliš nerozmýšľal, urobil chybu, ktorá sa prakticky nedá napraviť.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
[content type="citation"]Aj ja môžem utŕžiť hanbu[/content]
Podľa akých kritérií si vybrať dobrého tetovača? Najmä v Bratislave je veľká konkurencia.
Bezpodmienečne si treba pozrieť práce viacerých štúdií a nenechať sa tetovať hneď v prvom. Najskôr však treba vedieť, čo presne chcete – či kreslenú vec, realistiku alebo nápisy.
Tetovačov je síce veľmi veľa, ale nie každý ovláda všetko. Niekto vyniká v motívoch a ornamentoch, to však neznamená, že spraví aj dobrú realistiku, teda portréty a reálne obrázky napríklad z fotografií.
Aké veci si všímať priamo v štúdiu?
To, ako na vás daný priestor zapôsobí. Všímajte si čistotu, či sa tam fajčí, či tam nie sú domáce zvieratá, či tetovač používa výhradne sterilný materiál a certifikované farby. Všetko je o hygiene.
Samozrejme, treba dať aj na to, ako tetovač komunikuje, aký z neho máte prvý dojem. Tetovanie totiž nie je záležitosť na päť minút, strávite na ňom oveľa viac času, preto sa tam musíte dobre cítiť.
Chcem sa dať tetovať. Nad čím by som sa mal vopred zamyslieť?
Najmä si treba uvedomiť, že je to prakticky nevratný proces, preto musíte vedieť, či to naozaj chcete. Nie je dobré nechať sa na to prehovoriť len preto, lebo to majú aj kamaráti v partii či spevácke hviezdy.
Kým k tomu kroku pristúpite, musí vám byť jasné, že s tým prežijete celý život. Dať si vytetovať obrázok, s ktorým sa nebudete vedieť stotožniť aj o pár rokov, môže byť problém. Vyhodiť peniaze a podstúpiť bolesť za to v takom prípade fakt nestojí.
Chodí veľa takých, čo chcú len kráčať s dobou a sú jasnými kandidátmi na to, že to neskôr oľutujú?
Veľa. Mnohí prídu s argumentom, že tetovanie má aj kamarát, cítiť z nich však, že o tom nie sú sami dostatočne presvedčení. Ak to z nich nevyžaruje, snažím sa im to vyhovoriť, alebo ich aspoň usmerniť. Občas sa to podarí a vezmú si čas na premýšľanie, inokedy trvajú na tom, že to treba spraviť ihneď.
Mal by tetovač presviedčať klienta, že robí hlúposť, ak príde s obrázkom, ktorý sa mu príliš nehodí, prípadne je nekvalitný?
Určite, lebo je to aj vizitka samotného tetovača. Na tetovanie každého človeka sa celý život pozerá príliš veľa ľudí, a keď príde otázka, kto mu ten hnusný motív urobil, môžete utŕžiť hanbu. Musím dbať na to, že tetovanie nerobím len dnes a zajtra, ale chcem sa ním živiť dlhodobo, takže si nemôžem kaziť meno nekvalitnou prácou.
Navyše človek má v sebe aj prirodzenú empatiu, takže ani nechce, aby od neho niekto odišiel a vďaka jeho práci vyzeral ako šašo. V tomto sa snažím s klientmi naozaj poctivo pracovať, aby sa to nestalo.
Mal som tu trebárs chalana, ktorý si priniesol obrázok mimoriadne nekvalitne nakresleného Ježiša Krista. Bolo to také škaredé, že ak by som to vytetoval, musel by som sa vážne hanbiť. Chalan však trval na tom obrázku bez toho, aby som čokoľvek zmenil. Nakoniec som ho ledva uhovoril na to, že ho aspoň trochu vylepšíme.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/55/5520979/5520979.jpeg?rev=2" author=""]Tetovanie je bolestivý proces, ale ešte som nemal nikoho, kto by to nevydržal. Mal som tu síce už
aj dievčatá a chlapcov, ktorí si pritom trochu poplakali, ale nakoniec to zvládli. [/content]
[content type="citation"]Logo SME? Polhodina za 60 až 70 eur[/content]
Povedzme, že som sa zbláznil, a chcem mať na predlaktí logo zamestnávateľa, teda nápis SME. Ako to bude prebiehať?
Najskôr si daný motív prekreslím cez kopirák na špeciálny otláčací papier. Oholím vám ruku, otlačím logo na dané miesto a nejakých 10 minút nechám zaschnúť. Potom si nasadím jednorazové rukavice a pripravím všetky potrebné nástroje – tetovací strojček, ihly, špičky a gripy.
Niektoré veci sú jednorazové, iné vyberiem zo sterilizátora. Samozrejme, nesmú chýbať farby od certifikovaných dodávateľov a fľaška s destilovanou vodou a antibakteriálnym mydlom, ktorou ruku priebežne potieram.
Do gripov sa nasádzajú špičky podľa typu ihiel. Ihly sú totiž rôzne, máme také, kde sú pospájkované dokopy tri kusy, ale môže ich byť aj 23. Záleží na tom, aký priestor potrebujem zaplniť a či budem aj tieňovať.
Ako hlboko pod kožu sa dostáva farba?
Pol milimetra až milimeter, záleží však priamo na stavbe pokožky konkrétneho človeka. Zistím to už na začiatku tetovania, lebo okamžite vidím, ako farba chytá. Ak málo, na strojčeku nastavím, aby udieral silnejšie, čím zosilním aj úder ihly, ktorá vyskakuje zo špičky. Je to vlastne taká malá zbíjačka, ktorá opakovane a pomerne rýchlo vniká pod kožu, takže mne už stačí iba ťahať linku.
Ak máte pospájkovaných viac ihiel dokopy, tetujete jedným úderom väčší priestor?
Presne tak. Ihly si navyše môžem pospájať do potrebného tvaru – do kruhu, aby pôsobili ako špička perca, ale aj vedľa seba tak, že budú vyzerať ako hrebeň. Vypĺňanie priestoru farbou je potom operatívnejšie.
Ako rýchlo vytetujete logo SME a koľko ma to bude stáť?
Asi za polhodinku, cenu odhadujem na 60 až 70 eur.
Veľké obrázky teda musia byť pomerne nákladná záležitosť.
Nepochybne. Ceny takto naslepo by som asi nemal hovoriť, ale potetovanie celého ramena odhora až k lakťu môže vyjsť aj na 300 až 350 eur.
Video: Pavol Undesser upozorňuje, že pri amatéroch hrozia žltačky a iné infekcie
[content type="citation"]Bolí to, na hojenie treba mesiac[/content]
Bolí to?
Tetovanie je bolestivý proces, ale ešte som nemal nikoho, kto by to nevydržal. Mal som tu síce už aj dievčatá a chlapcov, ktorí si pritom trochu poplakali, ale nakoniec to zvládli. Záleží aj na tom, ako dlho sa tetuje – ak dve či tri hodiny naraz, bolí to viac.
Najnepríjemnejší je začiatok, lebo človek si na to musí zvyknúť. Zažil som aj viac ako 100-kilogramového chlapíka, ktorý bol hneď na začiatku taký vystresovaný, že odpadol. Keď sa prebral, zvládal to už v pohode.
Hranicu, pri ktorej treba prestať a počkať na zahojenie spoznáte, keď to začne príliš krvácať. Krv totiž farbu vyplavuje von, navyše pri hojení potom nastávajú zbytočné komplikácie. Vtedy tetovanie zastavím, hoci vidím, že dotyčný to stále znáša dobre.
OK, dotetujete. Čo sa bude diať?
Dezinfikujem celý obrázok, dám naň lekársku vazelínu a na dve až tri hodiny ho zabalím do potravinárskej fólie. Voľným okom to síce nie je vidieť, ale po vpichoch ostávajú malé dierky, ktoré sa musia stiahnuť tak, aby sa tam nedostal žiadny prach či nebodaj infekcia.
Nakoniec dám fóliu dole a opláchnem miesto vlažnou vodou s antibakteriálnym mydlom. V žiadnom prípade sa nesmú použiť saponáty či sprchovacie gély. Na druhý deň sa už o to staráte sám tým, že si miesto vždy opláchnete, vysušíte a natriete tenkou vrstvou špeciálneho krému. Nesmie sa to prehnať, aby sa neupchali póry pokožky, ktorá by tak nemohla dýchať. Prvé dni si nesmiete ľahnúť do vane a namáčať to, taktiež platí, že sa budete vyhýbať priamemu slnku.
Koľko dní trvá, kým sa všetko zahojí?
Je to individuálne, súvisí to s veľkosťou tetovania, ale aspoň dva týždne. Na úplné zahojenie treba aspoň mesiac. Niektorí mi volajú už po troch dňoch, že môžeme pokračovať, ale odmietam to. Na hojenie treba nechať dostatočný čas, nie je dôvod to urýchľovať.
Čo sa tetuje najťažšie?
Robím pomerne veľa obrázkov v rôznych štýloch, najviac sa však narobím asi na japonských drakoch a samurajoch, lebo tie obrázky sú doslova prešpikované detailami. Mňa osobne to príliš neoslovuje, ale ak to ľudia chcú, nie je dôvod odmietnuť. Oveľa radšej však robím fotorealistiku, portréty a podobne.
Dokáže tetovač tetovať sám seba?
Áno, robil som si veľa tetovaní najmä v časoch, keď som sa to učil, teda pred takmer 20 rokmi. Na lýtku mám dodnes čiernu machuľu, ale to je daň za začiatky a pekná spomienka na minulosť. (smiech)
Ako vnímate kompletne potetovanú tvár českého prezidentského kandidáta Vladimíra Franza?
Mne už jeho tetovania prídu extrémne, ale nezazlievam mu ich. Na ňom pekne vidieť, že sa nenecháva tetovať pre módu, ale preto, lebo sa mu to páči a reakcie okolia absolútne nerieši. Tak to má byť.
Rozhovor bol autorizovaný, Pavol Undesser v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
