KREMNICA. So 67-ročnou Rozáliou Luptákovou, rodáčkou z malej stredoslovenskej obce Nevoľné, sa život nemaznal. Od detstva musela doslova drieť, no dôchodkový vek jej veľa radosti nepriniesol.
„Tešila som sa na dôchodok, že si konečne oddýchnem. Všetko je inak. Je to doslova boj, aby človek od jedného dôchodku do druhého vyžil.“
Keď z dôchodku vo výške 332 eur zaplatí jednoizbový byt, elektrinu a ostatné nutné výdavky, ostane jej sotva na prežitie. Aj z mála dokáže každý mesiac odložiť pár eur, aby mala na zaplatenie dreva a uhlia.
„Kupujem iba najnutnejšie potraviny. Chlieb a mlieko, navarím si lacnú stravu aj na dva- tri dni. Ako som odišla na dôchodok, nekúpila som si na oblečenie jedinú vec. Iba zodieram to staré.“
Na lieky nemá
Dovolenkujúci dôchodcovia z Nemecka jej pripadajú ako z lacného románu. Sama si nemôže dopriať ani ten luxus, aby si sadla s kamarátkou na kávu. Ak predsa len zatúži cestovať, siahne po ponukách, na ktoré dôchodcov lákajú rôzne obchodné spoločnosti. Zaplatí malý poplatok, nudnú prezentačnú akciu pretrpí, ale aspoň sa dostane mimo domu.
Hoci trpí závažným ochorením ciev, k lekárovi neraz radšej nejde. Predpísal by jej lieky, ktoré by nemala z čoho zaplatiť. Mesačne ju vyjdú od 20 do 50 eur.
S budúcimi voľbami si je na istom. Voliť nepôjde, nemala by koho. „Všetky vlády od roku 1989 ma sklamali.
Pred voľbami nám každá strana ťahá medové motúzy pod fúzy, no potom príde realita. Tento štát nemá záujem o nás a ja zas nemám záujem o tento štát,“ hovorí sklamane.
Hoci vianočný príspevok jej vždy príde vhod a kúpi zaň pár darčekov pre deti, o jeho efekte vôbec nie je presvedčená. „ Je to iba pozlátka na zalepenie očí, realita tohto kroku uniká,“ hovorí.
Hoci žiadnu zo strán v nadchádzajúcich voľbách nepodporí, raz by si želala vládu, ktorá bude program pre dôchodcov naozaj riešiť.
Cíti sa odvrhnutá
„Vieme, že situácia je zlá a nie je z čoho dôchodky zvyšovať. No mal by aspoň existovať systém sociálnych opatrení napríklad v oblasti zdravotníctva, cestovného, rekreácií.“
Pani Rozália dlhé roky pracovala v mliekarňach, kde ťahala 25-litrové kanvice, potom až do dôchodku drela vo výrobni tehál do vysokých pecí v Banskej Belej. Dvíhať 25-kilové tehly nebolo pre ženy nič výnimočné.
„Odnieslo si to zdravie, no to tento štát určite nezaujíma,“ hovorí vdova.
Vdova po dôchodcovi, ktorého bane obrali o pozemky, nikdy nevynechala žiadne voľby. Tento rok k urnám zrejme nepôjde.
OPATOVCE NAD NITROU. Spor o pozemky pripravil podľa Ľudmily Ťažiarovej jej manžela o život. Trápi ju prístup baní, sklamaná je aj zo správania vládnych predstaviteľov. Tým ešte pred štyrmi rokmi verila, že sú tu pre ľudí. Prešla ťažkým obdobím. Prišla o majetok aj manžela. Napriek sľubom ostala bez peňazí.
Politikom prestala dôverovať. Jozefa Ťažiara z Opatoviec nad Nitrou vlani koncom marca pri prekládke rieky Nitry označil premiér za opozičného provokatéra.
Dôchodca s transparentom v rukách len protestoval proti praktikám Hornonitrianskych baní pri vykupovaní pozemkov. Pred otvorením nového ťažobného úseku Ťažiarovcom spoločnosť zabrala pôdu a doteraz im za ňu nezaplatila.
Na druhý deň sa Robert Fico prišiel na hornú Nitru ospravedlniť a dôchodcovi sľúbil pomoc v spore s baňami. Tej sa Ťažiar nedožil. Po neúspešných rokovaniach s vedením baní vlani v auguste zomrel. Odvtedy spoločnosť rodinu nekontaktovala a využíva pozemky, ktoré stále nemá vyrovnané.
„Nemám silu bojovať za to, čo je naše. Tento spor pripravil muža o život a spomienky sú príliš bolestivé,“ hovorí vdova.
Pred štyrmi rokmi podporila súčasnú vládu, no z jej pôsobenia je sklamaná. „Premiér nasľuboval veľa, ale nič sa nezmenilo. Aj jeho ospravedlnenie považujem za prázdne gesto.“
Ľudmila Ťažiarová doteraz nevynechala ani jednu príležitosť voliť. Tento rok to bude inak. „Neviem, či pôjdem voliť, nie je koho.“ Za jediné pozitívne gesto vlády považuje vianočné dôchodky. „Nedostali sme veľa, napriek tomu to mnohým ľuďom pomohlo.“
Vždy veril ľavici a verí, že aj teraz Smer pomôže takým, čo si nevedia pomôcť sami.
KOŠICE. Košičan Karol Machala (76) je notorický volič. Navyše, od roku 1989 bol členom volebných komisií v takmer každých voľbách. „Bol som a budem ľavičiar. A nehanbím sa za to. Ľavica myslí na tých najslabších. Aj preto budem voliť Smer.“ S manželkou žijú v staršom byte. Obaja sú invalidní dôchodcovia.
Machala mal devätnásť rokov, keď vstúpil do Komunistickej strany Československa. V šesťdesiatych rokoch stál pri zrode košickej redakcie denníka Šport, bol členom mestského výboru strany, podporoval Pražskú jar, angažoval sa v Dubčekovom obrodnom procese, v auguste 1968 odsúdil „bratskú pomoc“ Sovietskeho zväzu.
Nikdy netajil svoje názory. Vyhodili ho zo strany, stratil zamestnanie, problémy mala celá jeho rodina.
Bol taxikárom, chatárom, pomocným robotníkom v geologickom prieskume, v novembri 1989 štrngal kľúčikmi na námestí. Medzi prvými v Košiciach sa zapojil do Občianskeho fóra a neskôr Verejnosti proti násiliu. Sklamanie z rozpadu spoločného štátu ho definitívne odradilo od aktívnej politiky.
Hovorí, že z invalidných dôchodkov sa nedá vyskakovať. „Pre nás je každý cent dôležitý. Aj preto som rád, že vláda zrušila poplatky u lekárov, znížila cenu plynu, zvýšila dôchodky, na Vianoce dostávame trinásty. Nemyslím si, že by to bolo prejedanie budúcnosti. Aj starí ľudia majú právo slušne žiť.“
Do komunistickej strany vstúpil v roku 1957. Z presvedčenia. „Kamarát mi hovoril: Konečne aspoň jeden normálny človek! Mal pravdu, nebolo ich tam veľa. Napriek tomu, čo mi komunisti vyviedli, nezanevrel som na nikoho,“ usmieva sa.
Životná úroveň manželov sa za posledné štyri roky nezlepšila. Do rodinného rozpočtu znenazdajky zasiahla nevyliečiteľná choroba manželky. Liečba sa premietla aj do zvýšených nákladov rodiny.
„Naše dôchodky sú almužna. Ale mohlo by to byť ešte horšie. Len vďaka sociálnemu cíteniu vlády si nemusím požičiavať od detí. Verím, že Smer vyhrá a pomôže tým, ktorí si nevedia sami pomôcť.“
Bývalý projektant je nespokojný. Vláda podľa neho len štát zadlžuje.
BRATISLAVA. „Všetci chodíme voliť,“ zahrmí Miroslav Kollár. Dôchodca už takmer 50 rokov býva v centre Bratislavy, a ako väčšina Starého Mesta uprednostňuje pravicu. „Nebudem voliť zlepené strany, ako je pani Martináková. To je odpad z troch strán. Budem voliť pravicu, ale nepoviem, koho.“
Za pár dní bude mať 84 rokov. Rozprávanie prerušuje odbočkami z kariéry projektanta. Vyštudoval v Prahe, nastúpil do Dopravoprojektu v Bratislave, staval cesty i mosty, päť a pol roka bol v Bagdade.
„Vyzerá inteligentne, ten Fico, ale že si zoberie takú luzu do vlády, ktorá vypráva, že bude robiť plyny,“ reaguje na predsedu SNS Jána Slotu. „Fico je nemorálny človek. Dal sa dokopy s Mečiarom, na ktorého nadával. Slota je štvrtá cenová skupina.“ Začne o privatizácii a opäť sa rozohní. „To je hanba. Nevedia obžalovať nikoho. Vychvaľujú sa, že chcú zabrániť podplácaniu a krádežiam. Chudák Cigán, čo ukradne pár zemiakov, toho by zabili. Niekto ukradne miliardu a nič.“
Mikuláš Dzurinda podľa neho nebol svätý, ale na súčasnej vláde nenachádza pozitíva. „Nasekala dlhy, ktoré budú platiť generácie.“ V čase krízy podľa neho nemá rozdávať peniaze, ktoré nemajú účinok na ekonomiku. „Dávať tisíckoruny na Vianoce, to je nanič. Rozdáva pred voľbami ihriská a blbiny, len aby zalepili oči ľuďom.“ Čo by mala vláda urobiť, aby sa dôchodcovia mali lepšie? „Reformy, to, čo sa robí, nás vedie do Grécka.“
Čo sľúbili: Vláda bude popri valorizácii riešiť zmierňovanie rozdielov medzi tzv. starodôchodcami a dôchodcami, ktorým bol dôchodok vymeraný podľa nového zákona o sociálnom poistení.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Je správne odstrániť tie rozdiely vo výške dôchodkov, ktoré neodrážajú zásluhy dôchodcov, ale sú len dôsledkom zmeny vo výpočte.
Aká je realita? Sľub bol čiastočne splnený. Zákon upravujúci prepočet dôchodkov pripravila a schválila ešte predošlá vláda. Nová vláda ho v roku 2007 realizovala, keď Sociálna poisťovňa prepočítala a zvýšila dôchodky zhruba 80-tisíc starodôchodcom. K ďalšiemu zmierňovaniu rozdielov medzi staro- a novodôchodcami však už nedošlo.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov navrhne poskytnutie vianočného príspevku diferencovane podľa výšky dôchodkov v závislosti od možností štátneho rozpočtu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou obyvateľov, vláda by mala skôr podporovať mladé rodiny a nezaopatrené deti, ktoré to podľa štatistík najviac potrebujú. Vianočné dôchodky sú tiež administratívne náročné, efektívnejšia by boli zmeny v pravidelnej valorizácii dôchodkov.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Každý rok od svojho nástupu vláda vyplatila vianočné príspevky v sume 49,8 - 66,39 eur podľa výšky dôchodku (čím vyšší dôchodok, tým nižší príspevok). Príspevok však nemožno považovať za trinásty dôchodok, keďže jeho výška už v roku 2006 dosahovala iba 14 až 58% z mesačného dôchodku. Vzhľadom na nezmenenú výšku príspevkov sa v roku 2008 tento pomer ďalej znížil na 12 až 50%.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda však odmieta riešiť súčasné problémy vo financovaní systému sociálneho poistenia predĺžením veku odchodu do dôchodku.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Dôchodkový vek by sa mal zvyšovať s rastúcou dĺžkou života. Bez zvyšovania veku odchodu do dôchodku tak, aby korešpondoval so súčasnou dĺžkou života, hrozí krach dôchodkového systému.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Vláda neschválila ďalšie zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Ale ani nezrušila opatrenie predchádzajúcej vlády, ktoré dôchodkový vek pre ženy každým rokom až do roku 2014 zvyšuje o 9 mesiacov. Vo volebnom období 2006-2010 sa tak vek odchodu do dôchodku žien zvýši celkom o 3 roky.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak naši dôchodcovia desaťročia poctivo platili dane a tvorili hodnoty a dnes sú vystavení životným podmienkam na hranici ľudskej dôstojnosti?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Myšlienka sľubu je dobrá, vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte by však pomoc štátu bolo dobré poskytnúť skôr mladým rodinám s deťmi a nezamestnaným, ktorí sú ohrození chudobou viac ako dôchodcovia. Faktom tiež je, že vláda nemá peniaze na vyššie dôchodky. Buď zvýši dane alebo narastie deficit verejných financií. Oboje zaťaží našu ekonomiku.
Aká je realita? Sľub je čiastočne splnený. Od roku 2006 síce vzrástol podiel dôchodcov ohrozených chudobou z 8% na 10% v roku 2008 a relatívna výška dôchodkov (teda pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve) sa dostala v roku 2008 na najnižšiu úroveň v existencii samostatnej SR, a to aj po započítaní vianočných príspevkov. K zvratu však došlo v roku 2009, odkedy sa dôchodky zvyšujú o pol roka skôr ako zvyčajne, vďaka čomu sa relatívna výška dôchodkov po zarátaní vianočných príspevkov zdvila na 45,9%, čo je najvyššia úroveň od roku 2001.
Zdroj: INEKO
